Dejiny samosprávy

PRVÉ ZÁZNAMY:

Prvá zmienka o obecnej správe pochádza z roku 1522. V tomto roku zastával úrad richtára Ján z Hradnej. Z daňového súpisu 1546 sa dozvedáme, že Súľov a Hradná vlastnili Podmanickovci z Bystrického hradu. V Hradnej boli vtedy zaznamenané 4 porty (vysvetlenie: jedna PORTA = (asi) štyri sedliacke rodiny), čiže - asi - 20 sedliackych rodín, piati slobodníci, jedna opustená usadlosť, jeden chudobný, ktorý nič nemal.Hradná bola v tomto čase bez richtára. V Súľove - v tom istom čase - bolo 5 port, 5 slobodníci, 2 chudobní, jeden mlyn, jeden richtár.
V roku 1548 bol post richtára v Hradnej -- obsadený. Žili tu 4 rodiny želiarov, troch sedliakov, dvaja chudobní, jeden pastier. Hradnú a Súľov stále vlastnil rod Podmanickovcov.
V roku 1598 v Hradnej stálo už 24 domov. Z nich bolo desať sedliackych, štrnásť želiarskych. Pre porovanie - v tom istom čase - bolo v Jablonovom 22 domov, v Súľove 45.

NA ZAČIATKU NOVOVEKU:

Podľa daňového súpisu Trenčianskej stolice z roku 1718 bol vtedy v Hradnej richtárom Ondre HOFERICA. Ďalší: Juraj Laco, Ján Bučo, Adam Smatana, Ondrej Shrla, Ján Skapa, Ján Rajčan, Ondrej Buš. V 1720-om žilo v Hradnej 15 daňovníkov. V októbri 1720 zisťovali Juraj Vietoris a Adam Pongrác poddanské povinnosti v obci kvôli pripravovanému tereziánskemu urbáru. Poddaní z Hradnej František Sirmiensis, Juraj Farenčík a Ján Hoferica st., Daniel Hoferica, Ján Hoferica ml., Mikuláš Laco, Ondrej Kardoš - platili 6 zlatých od oviec. Povinne museli odovzdávať: jednu sliepku, jednu holbu stoklásky (obilie), 18 rífov priadze, orať dva dni na jar a dva dni na jeseň, sušiť seno a pri žatve byť dva dni. Z tetjo doby - z odpovedí Hradňanov, zaznačených v daňových úpisoch vieme, že siali raž a jačmeň, viac raži ako jačmeňa, ešte viac siali žita, pohánky, ovsa. Polia obrábali pomocou dobytka. Na lúkach sa dobre darilo senu, otave (trojčine) už menej. Na trhy sa chodievalo do Rajca, do Bytče, do Predmiera, cesta im trvala vyše hodiny, aj dve, paše pre dobytok mali dosť, aj vody na napájanie mali dostatok. Drevo na kúrenie si vozili z panských hôr. Pestovali chmeľ, konope, močili ich priamo v dedine. Problémy robilo vyvážanie hnoja na polia. V obci nebolo mlyna, preto obilie vozili do mlyna vzdialenejšieho. V obci nebolo žiadnych viníc, ani kopaníc, ani obecných lúk, Jozefínsky súpis v Hradnej z roku 1784 uvádza, že tu stálo vtedy 35 domov, žilo tu 33 rodín, celkovo 196 obyvateľov. Z roku 1835 poznáme náboženské rozvrstvenie: katolíkov - 64, evanjelikov 201, židov - 5. Reč bola slovenčina. 1851 sa stav náboženskej príslušnosti zmenil: katolíkov - 52, 179 evanjelikov, 5 židov.
Počet obyvateľov postupne klesal(ide stále o Hradnú); ak bolo v roku 1869: 250 obyvateľov, 1890 - už len 197.

Po spojení obcí Hradná - Súľov sa počet obyvateľov pohybuje v týchto medziach: 1920 (v oboch obciach) 720, 1913 - 726 obyvateľov ( v oboch obciac bolo: 1930 - 876 obyvateľov, 1940 - 969 obyvateľov, 1970: 1157 obyv., 1997 - 903 obyvateľov.

OBECNÁ SAMOSPRÁVA V SÚČASNOSTI:

Pramene k tejto kapitole:

1. Mgr. Michaela Kerešová: Propagačný materiál o Súľove - Hradnej.
2. Obecná kronika