Povesti sú sučasťou histórie

Minulé časy sú vždy zahalené rúškom tajomnosti a tajností. Okolo Súľovského hradu sa zozbieralo povestí neúrekom. Rodák, záujemca, turista si ich nájde vždy. My v tomto historickom prehľade uvedieme tie, ktoré sú typické a viažu sa na Súľov.

Prvá: celé jej znenie nepoznáme. Spomína ju Ján Križan, evanjelický farár v Súľove vo svojom diele o histórii cirkvi. V súvislosti so vznikom mena obce píše: Jedni názov obce odvodzujú od Sovilovu, kde sa vraj od nepamäti chytali a lovili sovy. Vraj podľa ľudovej povesti súľovskí páni odvádzali kráľovi ako daň dve veľké sovy, ktoré sa tu až dosiaľ držia a chytajú. Túto povesť, že Suľovskí v starých časoch miesto dane odovzdávali dve neobyčajne veľké sovy zaznamenáva aj Matej Bel vo svojej diele o trenčianskej stolici.

Druhá: Ľudia hovoria, že v dávnych dobách žil na hrade veľmi krutý pán, surovo zaobchádzal so svojimi poddanými. Bez jeho zvolenia sa nesmeli v Súľove ženiť ani vydávať. Ak sa niekto chcel oženiť, musel sa najprv spýtať Pána. Nevesta sa vraj musela ukázať na hrade pred sobášom. Ak bola pekná, musela tam prenocovať. Raz sa mala ísť na hrad ukázať jedna z neviest, ale ženích ju tam nepustil. Sám sa za dievča preobliekol. Pán si myslel, že je to skutočná nevesta, nuž si ho na hrade nechal. V noci ten mladík ukrutného Pána zavraždil. Mládenca však za to na hrade väznili. Ľudia boli veľmi vďační, že ich oslobodil od krutosti a neskôr mládenca z väzenia vyslobodili.