Príroda

SÚĽOVSKÝ ZLEPENEC:

je hlavnou stavebnou horninou štátnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly. Je zložený z okruhliakov vápenitých hornín (dolomity a vápence) a stmelených vápenitým tmelom. Zrnitosť zlepencov je kolísavá. Najčastejšie sa vyskytujú zlepence s priemerom okruhliakov 1 - 5 cm. Súvrstie zlepencov pri obci Súľov dosahuje mocnosti viac, ako 500 metrov, preto podľa tohoto územia na základe gelogického výskumu Dionýza Štúra už v roku 1860 dostalo názov súľovský zlepenec. Pozdĺž zlepencov sa na ich okraji objavujú mohutné vápencové bloky vo forme iiňzolovaných skál, skaliek, brál, ktoré vznikli v druhohorách (zlepence vznikli v treťohorách z rozpadajúcich sa vápnitých súvrství druhohôr.)

Vplyvy poveternostných činiteľov (vietor, dážď, mráz) spôsobili rozpad zlepencových skál na veľké množstvo veží, homôl, iných útvarov, často pripomínajúce postavy ľudí, zvieratá, či iné predmety, ktoré storočné legendy aj pomenúvali, napríklad: Sova, Sovička, Smrčok. Postupným zahlbovaním Súľovskej kotliny do zlepencovej klenby došlo k obnaženiu druhohorného kriedového jadra, tvoreného ílovitými bridlicami, pieskovcami, zlepencami. Súľovské zlepence odolávali ďalšiemu zvetrávaniu (ako napr. pieskovce a kriedovce) došlo k postupnému zahlbovaniu doliny. Hovoríme tomu inverzia reliéfu. Preto veniec zlepencov obklopuje a uzatvára Súľovskú kotlinu.
Človek do tohoto územia zasahoval po stáročia. V minulosti odlesnením niektorých plôch a pastvou v poslednom období rekreačná výstavba a ťažba nerastných surovín (napr. pri obci Jablonové). Vlastné chránené územie je naviac poškodzované neusmerňovanou turistikou, mimo chodníkov, táborením, ohňami, odpadkami.

Z FLÓRY:

typické sú teplomilné prvky flóry, chladnejší prúd zo severu prináša prvky karpatskej flóry. Toto prelínanie je typické pre územnú rezerváciu. K výrazným vegetáciám patria: poniklec slovenský, horec Clusiov, prvosienka holá.

Z tráv je najrozšírenejšia ostrevka vápnomilná, hustosrstnatá sivozelená tráva rastúca do výšky až 30 cm. K nej pristupujú ďalšie druhy: hrdobradka horská, dvojštítok hladkoplodý, stokráska Micheliho, jagavka vetristá. Na teplých miestach ostrica nízka, oman mečolistý, gulička Wilkomova, a i. Muchovník vajcovitý je zasa ker, dosahujúci výšku až 3 metre, je hojný na teplých výslniach skál. Na Slovensku sa vyskytuje na teplých svahoch s vápencovitým a dolomitovým podkladom. Patrí medzi chránené druhy.

Z chránených druhov sú to: muchovník vajcovitý, klinček lesklý, dryádka osemlístková, horec Clusiov (ten je najviac poškodzovaný a pritom jeden z najvzácnejších), ľalia zlatohlavá, soldanelka karpatská, klokoč perovitý, tis obyčajný, žltohlav európsky. Z chránených drevín: drieň, muchovník, klokoč perovitý.

Z rastlinných spoločenstiev v tomto bohato členenom reliéfe tvoria skalné biotopy, ktoré sú optimálnym stanovišťom vápnomilných spoločenstiev. Na chladnejších miestach severnej strany má prevahu ostrovka vápnomilná, na svahoch južných kostrana sivá a ostrica nízka. Z porastov sa vyskytujú na terasách aj na iných miestach bylinné porasty (celkove je v zápise až 44 druhov).

Z FAUNY:

medzi špecifických hniezdičov skalných biotopov Súľovských skál patrí skaliar pestrý. Je pozoruhodné, že na tomto území uprednostňuje pri voľbe hniezda stanovište suché, okrajové, krovinaté, skalné južné stráne na úpätí skál. Je plachý, no napriek tomu v tomto človekom ovplyvňovanom prostredí hniezdni rád, často ho zastihneme na elektrických drôtoch, na plotoch. SOKOL MYŠIAR a KAVKA OBYČAJNÁ bývajú vedľa seba blízko. Sú to najvyššie hniezda v biotope Súľovských skál; majú hniezda v skalných vežiach, v stenách hlavného hrebeňa, na skalnatých terasách, v puklinách. Sokol myšiar je chránený zákonom. Tu, vďaka nemu a prostrediu, vznikla krásna filmová rozprávka o Sokoliarovi Tomášovi.

TRASOCHVOST HORSKÝ je jedným z charakteristických vtákov územia; jeho prirodzeným biotopom je okolie potoka s vyčnievajúcimi skalami. Živí sa hmyzom. Hniezdi dvakrát do roka, hniezdo buduje v skalných výklenokoch pri behu toku.

Jedny z najzaujímavejších v Súľovských skalách sú -fauny pavúkov. (O nich podrobne nádejme informácie vo vedeckej publikácii SÚĽOVSKÉ SKALY, Osveta, Martin 1974, od str. 243) Odborná študia Františka Millera a Jaroslava Svatoňa nás uvedie do zaujímavého sveta fauny pavúkov Súľ. skál. Po dvojročnom výskume títo vedci popísal bežné aj vzácne druhy mnohých čeľadí v počte 176 druhov a typov. Archnofauna má v Súľovských skalách prevažne montánny (vrchový) charakter, uplatňujú sa ňom aj na druhy stepného charakteru, a niektoré pochádzajú aj z ďalšieho Považia.

Z PLAZOV bolo dosiaľ zistených 5 DRUHOV. Ich typickým druhom je jašterica múrová. Nálezisko tohoto vzácneho druhu predstavuje izolovanú, severne vysunutú lokalitu. Je to neobyčajne bystrá a po skalách bezpečne sa pohybujúca jašterica. Okrem tohoto druhu je hojne zastúpená aj jašterica obyčajná, z ďalších plazov slepúch obyčajný a zmyjovec hladký. Všetky spomenuté druhy sú medzi chránenými živočíchmi.

Z MOTÝĽOV: výskum sa ukutočňoval v 60-tych rokoch. (Údaje zhrnul v roku 1964 zberateľ HRUBÝ aj z predchádzajúcich vvýskumov. Viac a podrobnejšie nájdeme o tejto otázke štúdiu Alojza Čaputa v publikácii: SÚĽOVSKÉ SKALY, Osveta, Martin, 1974, od str,. 331). Materiál sa zbieral dlhodobo v celej oblasti. Celkový počet dosiaľ zistených druhov motýľov v Súľovských skalách je 225.

LESY:

Najrozšírenejšou drevinou Súľovských skál je BUK LESNÝ. V členitom teréne a reliéfe územia sa vyvinuli spoločenstvá patriace do troch vegetačných stupňov. JUŽNÉ, extrémne svahy, hrebene a chrbty patria DUBOVO-BUKOVÉMU stupňu, kde okrem buka sú hojnejšie zastúpené: borovica sosna, dub zimný, mukyňa obyčajná. Spoločenstvá BUKOVÉHO STUPŇA zaberajú širšie reliéfy, závery dolín a svahy odvrátené od juhu. K spomenutým druhom sa primiešava ešte javor horský, javor mliečny. Najvyššie ležiace hrebeňové lokality na severných svahoch a užšie, chladnejšie vlhkejšie dolinky patria JEDĽOVO-BUKOVÉMU lesnému porastu. Tu zriedkavo rastie aj pôvodná (reliktná) drevina TIS OBYČAJNÝ. Rastie veľmi pomaly. Dnes sa v oblasti Súľovských skál vyskytuje 26 druhov drevín. Dlhotrvajúci inteznívny vplyv ľudskej činnosti zanecháva stále viditeľné stopy na faune, flóre, aj na drevinách v celej rezervácii.

REŽIM OCHRANY:

V minulom (a nielen v minulom) storočí bol záujem o fenonén Súľovských skál veľký, sústavný. Okrem veľkého vedca Dionýza Štura to bol botanik J.Ľ. HOLUBY, K. Brančík, a iní. Prvé ochranárske kroky spadajú do predmíchovskej republiky. Navrhovateľmi ochrany Súľovských skál boli J. Klika, D Andrjusov, R. Maximovič. Návrh Štátnej rezervácier bol schválený v 1933-om roku.

V povojnovom období vzhľadom na neujasnenú legislatívnu situáciu sa prírodná rezervácia Súľovské skaly značne poškodila neusmernenou, živelnou ťažbou vápencov priamo na území rezervácie nad obcou, ako aj v bezprostrednej blízkosti pri Jablonovom. Ťažba bola zastavená až 1955(!) Dobývanie suroviny bolo obnovené a trvalo najmenej do 1972-ho roku. V roku 1971 sa rátalo s premiestnením kameňolomu na iné vhodné miesto. Aký je súčasný stav? (pod "súčasný" myslíme rok 1971) 1971 bola teda urobená revízia ŠPR. Opatrenia a novelizácia Zákona bola v apríli 1972. Zo zákona z roku 1955 sa upravili niektoré zásady ochrany prírody v takých dôležitých oblastiach, ako:

1. tvorba prírodného prostredia,
2. územné plánovanie a výstavba,
3. ťažba nerastných surovín,
4. v poľnohospodárskej výrobe,
5. v starostlivosti o krajinu,
6. starostlivosti o reliéf, ovzdušie a vodu v krajine,
7. v starostlivosti o vegetačný kryt,
8. starostlivosť o živočíšstvo, atď.

HLAVNÉ ZDROJE ZNEHODNOCOVANIA ÚZEMIA ŠPR SÚĽOVSKÉ SKALY:

1. nadmerná rekreačná návštevnosť,
2. nevhodné rozmiestňovanie rekreačných objektov a nežiadúci rozvoj objektov na stacionárnu súkromnú aj podnikovú rekreáciu v tesnej blízkosti ŠPR,
3. nevhodné rozmiestňovanie parkovísk motorovej dopravy;
4. nízka výtvarná úroveň rekreačných objektov a neupravenosť ich okolia;
5. voľné táborenie a kladenie ohňov;
6. povrchové elektrické vedenia;
7. výstavba cestných komunikácií pre potreby lesného hospodárstva;
8. rozsiahle ťažobné zariadenia;
9. neupravenosť okolia i vlastných poľnohospodárskych výrobní.

OPATRENIA Z TOHO VYPLÝVAJÚCE:

1. úprava devastovaných lokalít a chybných urbanizačných prvkov na území rezervácie a širokom okolí,
2. územný náčrt rozvoja rekreačnej funkcie širšieho okolia,
3. návrh na premiestnenie jestvujúcich rekreačných zariadení z územia REZERVÁCIE do jej širokého okolia a vybudovanie chýbajúcich objektov pre voľný i viazaný cestovný ruch;
4. odstránenie všetkých rekreačných zariadení, zastávok ČSAD a parkovísk motorovej dopravy z tiesňavy;
5. vzhľadom na novú funkciu Čierneho potoka a blízkosť Rezervácie je treba premiestniť individuálnu a podnikovú rekreačnú chatovú výstavbu do nového areálu;
6. zamedziť pohyb súkromných motorových vozidiel a rekreačnej hormadnej dopravy a pohyb peších návštevníkov obmedziť iba na okruh navrhovaného náučného chodníka ochrany prírody;
7. odstrániť nevhodné technické diela;
8. rekultivácia prírodných lokalít ktoré sú devastované, poškodených častí prírody, odstránenie estetických nedostatkov z hľadiska krajiny.

(poznámka z roku 2008:Stálo by za to zhodnotiť tieto opatrenia a návrhy z dnešného pohľadu. Možno by sme boli príjemne, skôr nepríjeme prekvapení zo stavu ochrany prírody DNES. Nepríjemne prekvapení z toho, čoho všetkého je schopný človek "urobiť" kvôli svojmu pohodliu. Ale to už je nie otázka informácií o OBCI.)

Pramene k tejto kapitole:

1. Súľovské skaly , Osveta, Martin, 1974),
2. Propragačné materiály o Súľovských skalách vydané v rôznych obdobiach po roku 1945,
3. Sprievodca náučným chodníkom ŠPR Súľovské skaly, vyd. ONV Žilina 1977,
4. Benyovszky KARL: POVAŽIE, vydavateľ: A. Marenčin,Bratislava, 2003


odkaz